Postoj Slovenskej republiky
Komunistický režim založený na komunistickej ideológii v období od 25. 2.
1948 do 17. 11. 1989 bol nemorálny, protiprávny, odsúdeniahodný
a smeroval k potlačeniu základných práv a slobôd. Národná rada Slovenskej republiky v Zákone o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému (125/1996 Z. z., § 1 ods. 2 zákona) jasne pomenovala Komunistickú stranu Československa (KSČ) a Komunistickú stranu Slovenska (KSS) ako zločinné a odsúdeniahodné organizácie zodpovedné za spôsob vlády v rokoch 1948 - 1989.
Komunizmus (z fr. slova commun = spoločný, obecný, všeobecný) označuje spoločenský a hospodársky systém založený na spoločnom vlastníctve prostriedkov a na beztriednej spoločnosti (jestvujúci len ako myšlienkový konštrukt); vychádzajúci z politickej ideológie založenej na hypotéze marxizmu-leninizmu. Podľa neho sa komunistická spoločnosť riadi heslom: „Každý podľa svojich možností a každému podľa jeho potrieb.“ Skutočnosť však je, žiaľ, úplne iná.
Podľa NR SR je komunistický režim priamo zodpovedný za:
1. cieľavedomé ničenie hodnôt európskej civilizácie,
2. národných a náboženských práv,
3. úmyselné porušovanie ľudských práv a slobôd,
4. justičné zločiny vykonané v politických procesoch,
5. teror vykonávaný proti nositeľom iných názorov, než aké zodpovedali učeniu marxizmu-leninizmu,
6. devastáciu hospodárstva,
7. zničenie tradičných princípov vlastníckeho práva,
8. zneužívanie výchovy, vzdelávania, vedy a kultúry na politické a ideologické účely, ako aj
9. bezohľadné ničenie historických pamiatok, prírody a životného prostredia.
Zločinnými skutkami podľa § 1 ods. 3 zákona č. 125/1996 Z. z. o nemorálnosti a protiprávnosti komunistického systému je to, že komunistický režim:
1. upieral občanom možnosť slobodne vyjadriť politickú vôľu, nútil ich skrývať vlastné názory na dianie v štáte, nútil ich verejne vyhlasovať svoj súhlas aj s tým, čo považovali za klamstvo a zločin, a o prenasledovaním alebo hrozbou perzekúcie voči nim samotným, ich rodinám a blízkym,
2. systematicky a trvalo porušoval ľudské práva a slobody, pričom obzvlášť závažným spôsobom utláčal niektoré skupiny občanov na základe ich politických názorov, náboženského presvedčenia a príslušnosti k určitej sociálnej skupine,
3. porušoval základné princípy demokratického právneho štátu, medzinárodné zmluvy a aj svoje vlastné zákony, čím postavil vôľu a záujmy komunistickej strany a jej predstaviteľov nad zákony,
4. používal k perzekúcii občanov všetky mocenské nástroje, a to najmä:
a) popravoval, vraždil a väznil občanov vo väzniciach a táboroch nútených prác, používal brutálne metódy pri vyšetrovaní a v dobe väznenia vrátane fyzického mučenia a psychického mučenia a vystavovania neľudským útrapám,
b) zraňoval a usmrcoval občanov pri pokusoch o útek do cudziny,
c) násilne zadržoval predstaviteľov, členov cirkví alebo náboženských spoločností v sústreďovacích táboroch alebo inak obmedzil ich osobnú slobodu alebo majetkovú slobody,
d) násilne vysťahoval občanov v akcii B podľa osobitného predpisu (§ 3 zákona Slovenskej národnej rady č. 319/1991 4 Zb. o zmiernení niektorých majetkových a iných krívd a o pôsobnosti orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v oblasti mimosúdnych rehabilitácií v znení zákona č. 146/2013 Z. z.),
e) zabraňoval občanom v práve slobodne vycestovať do zahraničia a taktiež vrátiť sa späť do svojej vlasti,
f) zneužíval občanov na výkon vojenskej služby v Pomocných technických práporoch na neobmedzenú dobu,
g) zbavoval občanov svojvoľne majetku a porušoval ich vlastnícke práva,
h) znemožňoval vybraným občanom výkon ich zamestnania, povolania alebo funkcie, ako aj dosiahnutie vyššieho vzdelania alebo odborného vzdelania,
i) na dosiahnutie svojich cieľov neváhal páchať zločiny (ktoré boli zločinmi aj podľa dobových zákonov), umožňoval ich
beztrestné páchanie a poskytoval neoprávnený výhody a ochranu tým, ktorí sa na zločinoch a perzekúciách podieľali,
j) spojil sa s cudzou mocnosťou a od roku 1968 udržiaval uvedený stav pomocou okupačných vojsk cudzej mocnosti,
k) dlhodobo prenasledoval občanov vedených na osobitných zoznamoch („čierne listiny“) spolu s ich rodinnými príslušníkmi.
Vyhlásenie vlády SR k februáru 1948
Vláda Slovenskej republiky v stredu 22. februára 2023 na svojom 136. rokovaní schválila materiál Vyhlásenie vlády Slovenskej republiky k februárovému prevratu v roku 1948, v ktorom si zároveň uctila pamiatku obetí komunistického režimu.
V týchto februárových dňoch si slovenská spoločnosť pripomína 75 rokov od nastolenia vlády komunistického režimu. Išlo o temné obdobie našich dejín, ktoré zanechalo hlboké politické, duchovné, morálne i hospodárske škody, ktoré pociťujeme dodnes. Najtragickejším dôsledkom vlády komunistického režimu sú však ľudské obete, a preto pri tejto príležitosti spomíname na stovky popravených a zabitých, tisíce mučených a desaťtisíce nespravodlivo väznených, prenasledovaných a štátom okradnutých ľudí, ako aj mnohé zmarené ľudské talenty, ktorým vládnuci režim znemožnil ich spoločenské uplatnenie. Vláda Slovenskej republiky vyslovuje hlbokú a úprimnú ľútosť nad tragickými príbehmi týchto obetí, ktoré poznačili aj životné osudy ich blízkych.
Komunistický režim nebol zlučiteľný so základnými ľudskými právami a občianskymi slobodami. V dosahu jeho vplyvu boli potlačené mnohé slobody, ktoré dnes vnímame ako nespochybniteľné: sloboda pohybu, sloboda slova, sloboda podnikania, sloboda bádania, sloboda vyznania. Predpokladom na jeho pretrvanie bola likvidácia politickej plurality a zničenie podmienok na ekonomickú nezávislosť obyvateľstva. Preto si za svoje prvé ciele vybral demokratov všetkých politických odtieňov. Nasledovali podnikatelia, živnostníci, súkromne hospodáriaci roľníci, pracovníci v slobodných povolaniach. Zničené boli všetky možnosti obživy, ktoré by nemala vládnuca strana pod kontrolou. Za jednu z najvýraznejších prekážok upevnenia svojej moci považoval komunistický režim kresťanské cirkvi. Súčasťou „triedneho boja“ sa stalo väznenie biskupov a kňazov, násilné rozpustenie rehoľných spoločenstiev, systematická diskriminácia angažovaných veriacich a v prípade gréckokatolíckej cirkvi aj jej celková úradná likvidácia. Život slovenského vidieka negatívne poznačila násilná kolektivizácia poľnohospodárstva.
Ľudia, ktorí odmietali súhlasiť s prevodom svojich majetkov do Jednotných roľníckych družstiev a bránili rodinné polia, boli posielaní do väzníc a táborov nútenej práce, ich rodiny boli vyháňané z rodných obcí. Režim sa mstil aj na deťoch perzekvovaných občanov, ktorým zakazoval študovať. Ľudí, ktorí boli vyhlásení za „vnútorných nepriateľov“, najmä v počiatočnej dekáde neustále pribúdalo. Bezprecedentné útoky viedol komunistický režim voči inteligencii – advokátom, úradníkom, zdravotníckemu personálu, pedagogickým zborom na školách všetkých stupňov a aj voči študentstvu. Podnikateľom a veľkostatkárom zoštátnili súkromné podniky a hospodárstva, v dôsledku znárodnenia prišlo k násilnému zániku drobných živnostníkov. Mladí chlapci s „nevhodným“ rodinným pôvodom absolvovali vojenskú službu bez zbrane v pomocných technických práporoch, viacerí bez konkrétneho dátumu návratu. Kvalifikovaných úradníkov preraďovali na ťažké manuálne práce. „Buržoázne“ rodiny vysídľovali z veľkých miest a ich byty konfiškovali pre potreby nových, režimových elít. Mlyn násilia a teroru zomlel napokon aj mnohých z tých, ktorí pomáhali roztáčať jeho kolesá. Na lavici obžalovaných sa ocitli aj vysokí funkcionári komunistickej strany označení za členov rozličných „protištátnych skupín“.
Vláda Slovenskej republiky pri tomto smutnom výročí prejavuje úctu všetkým, ktorí sa riskujúc svoje životy, osobnú slobodu či profesijnú kariéru postavili na odpor neľudskému režimu doma i v zahraničí. Osobitne v tejto súvislosti vyjadrujeme ľútosť nad utrpením politických väzňov, inteligencie, živnostníkov, samostatne hospodáriacich roľníkov pejoratívne označovaných ako kulakov, predstaviteľov a predstaviteliek demokratických strán, cirkví a veriacich, vlastencov a všetkých tých, ktorých ľudskú dôstojnosť komunistický režim popieral ich označením za „bývalých ľudí“.
Odsudzujeme prax svojvoľného zneužívania bezpečnostných zložiek štátu proti vlastným občanom a občiankam, namiesto ich ochrany. Spomienka na výročie komunistického prevratu nás utvrdzuje v presvedčení, že jedine demokratický a pluralitný politický systém a fungujúci právny štát dokáže garantovať a udržať občianske slobody a zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv. Pripomína nám, aké dôležité je každodenne sa podieľať na jeho zachovávaní a podpore.
Tlačový a informačný odbor
Úrad vlády SR