Sen
Kamila Dudášová
24.-25. marec 2023
Vo sne sme stáli vonku na voľnom priestranstve. Pozerala som len jedným smerom a tam doďaleka nebolo vidno žiadne obydlia. Bola to akoby planina s miernymi nerovnosťami terénu bez vegetácie, jej povrch tvoril veľmi jemný prach, taký, do ktorého sa vám zaboria nohy. Nenazvala by som krajinu pustou ani vyprahnutou. Teraz, keď to opisujem, mám skôr pocit plochy pripravenej na stavbu, keď je už odstránené všetko nepotrebné, ale ešte nezačali výkopy.
Stáli sme vo veľkom kruhu, v počte možno 30-40 ľudí, a jeden po druhom sme hádzali do tej prašnej zeme svoje meče s výkrikom: „Nebudem!“ Vyzeralo to ako filmová scéna s emotívnou hudbou, ktorá zdôrazňovala to spoločné odhodlanie a silu deklarovaného rozhodnutia.
Tie meče dopadali na zem veľmi efektne. Boli podobného typu, s mierne rozšírenou a zaoblenou čepeľou, nie príliš dlhé (typ falchion), a boli rôzne zdobené. Možno kvôli charakteru záberu z filmu nerinčali.
Vtedy ma zobudil syn, ale pretrvával vo mne ten pocit silného odhodlania, až prísaha: „Nebudem bojovať proti svojím bratom!!! Nebudem zle hovoriť o svojich bratoch a sestrách – verejne ani v súkromí – aj keď s nimi nesúhlasím!“
Toto posolstvo, veľmi pôsobivé a mocné zvolanie, a tiež pocit vnútornej angažovanosti vo mne stále silno rezonuje spolu s pocitom naliehavosti, a vzbudzuje vo mne otázku: Ako môžeme získať čo najviac kresťanov k záväzku neútočiť na bratov a sestry a začať hnutie, ktoré strhne mnohých?!?!