Zaseknutá bratislavská križovatka

Zaseknutá bratislavská križovatka

Denis Blaho Vianoce 2019 Kontext sna: Po rozhovore o konfliktoch medzi vodcami v cirkvi. Keď som večer zaspával, vylieval som si pred Pánom srdce, bolelo ma rozdelenie a spôsobené zranenia. Pýtal som sa Boha: Ako to Ty vidíš? Prečo sa to deje? Čo s tým mám robiť? Potrebujem Tvoju perspektívu.

Emócie: Prvú časť sna sprevádzala silná bázeň Božia. Bol veľmi živý. Druhú časť sprevádzala bolesť a súcit Božieho srdca so zranenými a krvácajúcimi synmi a dcérami. Sen: Prebral som sa uprostred noci na to, že som v okamihu vedel, že na mňa doľahla ruka Božia. Videl som a aj cítil len ruku, jej tiaž a silu, ktorá ma zobrala v sekunde z tela, a veľkou rýchlosťou ma niesla nad Slovenskom. Ako som letel, prežíval som svätý strach a bázeň, Božia prítomnosť bola autoritatívna ako od veliteľa armády. Ruka ma zniesla do Bratislavy, a postavila ma priamo do križovatky na Račianskom mýte. Stál som na obrubníku na konci výčnelku nejakého chodníka. Obzrel som sa, za mnou bola len tráva. Pozeral som sa teda ďalej do križovatky a videl som, že sa v nej zbieha niekoľko ulíc. Boží hlas spoza hlavy mi prikázal: “Chcem, aby si tu stál a pozoroval. Buď svedkom toho, čo ti ukážem.” Pozoroval som dosť dlho len prázdnu križovatku, kde sa nič nedialo. Všimol som si len značku napravo, s prikázanou povolenou maximálnou rýchlosťou 50km/h. Po čase nehybnosti prišiel silný pohyb, takmer súčasne, z dvoch ulíc, ktoré sa stretávajú až v strede križovatky, kde celou dĺžkou na seba vozidlá vôbec nevidia, lebo sú medzi nimi budovy. Boli to dva silné traktory, mali 2x4 hrubé kolesá, a vpredu na nárazníku mali veľké a ťažké oceľové závažia, vďaka ktorým mohli pri práci na poli hlboko preorať tvrdú zem. Rútili sa z dvoch rôznych smerov súčasne do stredu križovatky. Pomyslel som si, že sa niektorý z nich zastaví, aby dal druhému prednosť. Vtedy som uvidel, že obaja idú 100km/h, že svojím výkonom dvojnásobne prekračujú povolenú rýchlosť v meste. Premklo ma zlé tušenie, a keď sa ocitli obidva traktory v križovatke tak, že sa už navzájom videli, aj keby chceli, neboli to už schopné ubrzdiť. Priamo predo mnou sa uprostred čelne zrazili. Bola to tak hlasná rana havárie, že rachot otriasol križovatkou a bolo to počuť celým mestom. Zakliesnili sa tými prednými závažiami, a nedokázali sa samé od seba odkliesniť. Boli tak veľké, že zaplnili celý stred Račianskej križovatky. Bola to bolestivá zrážka, a bolo mi ťažko a smutno z toho poznania, že keby boli dodržali maximálnu povolenú rýchlosť, boli by to ubrzdili a nemuselo sa to stať. Prešiel nejaký čas a prišla ďalšia fáza, keď sa zo všetkých príjazdových ciest k Račianskemu mýtu približovali ďalšie dopravné prostriedky. Boli to všetky existujúce druhy, ktoré išli s odstupom, v závese za tými traktormi. Jednotlivci na motorkách, rodiny v osobných autách, menšie skupiny ľudí v dodávkach a väčšie v autobusoch. Žiaľ, všetci išli podľa vzoru tých dvoch prvých traktorov, 100km/h, ako keby podvedome kopírovali štýl, aký u nich videli, nie všetci v tých posádkach ale tí, čo šoférovali a riadili, to kopírovali. Nikto to nevedel ubrzdiť, aby dal prednosť, keď vošiel do križovatky, a keďže tam tie traktory boli stále zakliesnené a cesta nebola priechodná a uvoľnená, vrazili do tých traktorov. Tí ďalší za nimi zase do nich, až som bol svedkom toho, ako sa akýkoľvek nový príjazd a pohyb stal súčasťou masovej reťazovej havárie, ktorá narastala ďaleko do všetkých ulíc celého mesta, až kým sa upchali všetky tepny tej križovatky. Všetky nové pokusy prejsť Bratislavou a tou križovatkou končili rovnako. Videl som ďalej desiatky až stovky ľudí, ktorí vyliezali z rozbitých okien a dverí svojich dopravných prostriedkov, snažia sa z nich vydriapať, a všetci sú doráňaní, majú škrabance a zlomeniny, nebolo ani jedného, kto by nekrvácal. Bolo zaujímavé, že nikto nezomrel, všetci to prežili, všetci žili a snažili sa fungovať pri tých svojich vozidlách, ale boli hendikepovaní svojimi otvorenými ranami a ťažko sa hýbali. Vtedy mi zrazu šepol Boží hlas, aby som sa rýchlo uhol. S tým hlasom prišiel pohyb a ako som sa obzrel, tak som sa v úplne poslednej sekunde Božím zázrakom uhol kus doprava. Za mojím chrbtom stál dosť veľký a mohutný dub, ktorý tam predtým nebol. Nechápal som, kde sa tam tak rýchlo zrazu zobral, keď som ho tam nevidel vyrásť. A priamo na ten dub a zároveň na mňa sa 100km/h rútila dodávka, plnou silou. Tá dodávka sa šikovne vyhla tej reťazovej zrážke na príjazdovej ulici, tým, že nabehla na ten ostrovček, chodník pre chodcov s trávou, na konci ktorého som stál. Štýl jazdy bol rovnaký ako u ostatných, nemali šancu to ubrzdiť, a plnou silou trafili ten dub, ktorý som mal za chrbtom, a odčesli z neho polovicu koruny a kmeňa. Druhá polovica zostala stáť. Napriek tomu, že som sa uhol, riadne som to schytal do boku a do pleca, bol to silný náraz, ale zároveň som vedel, že keby mi DS nešepne a ja sa neuhnem, tak by ma to bolo dolámalo a prizabilo. Dodávka sa síce dostala ďalej než ostatné vozidlá do srdca križovatky, ale tam to aj tak napálila do zaseknutých traktorov z tej mojej strany. Keď som sa spamätal z tej rany, premýšľal som, čo mám robiť, pozerajúc sa na tu bolesť, počúval som stenanie ranených, bol to veľmi ťažký pocit a pohľad. Prežíval som súcit a bolesť v Božom otcovskom srdci a naliehanie niečo urobiť. Tak som opustil svoj post, zišiel som doprava na jednu z príjazdových ulíc, a keďže som videl, že stále po hlavnej ceste prichádzajú rôzne ďalšie vozidlá a nevidia, že idú do havárie, a hrozí mi tam ohrozenie života, zišiel som z cesty naľavo radšej do kanála vedľa cesty, a tou priekopou som sa vybral pešo v protismere prichádzajúcim autám. Vedel som, že teraz je dôležité zohnať lekárov a ošetrovateľov s obväzmi, a že ich idem doviesť, lebo niekde po ceste nie veľmi ďaleko je nemocnica, a mám tam ísť a privolať pomoc. Prebudil som sa už s pocitom nádeje, že zoženiem lieky, maste, obväzy a ľudí na pomoc zraneným, že privolám lekárov aj zdravotné sestry, pretože nikto nie je mŕtvy, sú len zranení a preto je nádej.

MÔJ VÝKLAD (v bodoch, ktoré som postupne v rôznom čase prijal od Pána na rozsudzovanie a rozlíšenie, Písmo vraví, že vidíme z časti, ja vidím nasledovnú):

→ EZECHIEL

Keď som hľadal, čo to je celkovo, verím, že som prežil niečo ako Ezechiel, kde na neho doľahla ruka Božia, ako v 8kpt, preniesla ho a ukázal mu, čo sa deje v Božom dome v izraelskom národe, a mal to oznámiť starším Izraela. Vedel som v tom sne, že tí všetci ľudia sú kresťania, a verím, že sen je určený PRE LÍDROV A SLUŽOBNÍKOV V BOŽOM DOME. Aj keď v následkoch sa to týka celej spoločnosti, pretože stav v Božom dome ako duchovnej vlády v národe sa kopíruje do politiky a všetkých oblastí života spoločnosti.

→ BRATISLAVA

Keď sa mi sníva s Bratislavou, 99% sa to týka Slovenska, BA je hlavné mesto krajiny – to, čo sa deje v hlave, sa prenáša do celej krajiny. Zároveň som prijal, že to nie je len symbolické, ale aj doslovné, ale že niekto iný bude vedieť prečo to bolo práve na Račianskom mýte.

Nevedel som vôbec odhadnúť a vnímať čas. Mal som dojem, že sa scéna mohla odohrať v pár rokoch, ale mohli to byť aj storočia. Neviem.

→ TRAKTORY

Tie som vnímal ako symbol apoštolského povolania. Buď to boli silní lídri alebo hnutia. Typovo sú to predbežci, ktorí pripravujú cestu pre iných, najskôr prerážajú cestu, pripravujú pôdu ľudských sŕdc, aby následne mohli prísť ďalšie služobnosti.

→ GIBEONSKÝ KĽÚČ

Mám za to, že sa jedná o nejakú situáciu a dynamiku, ktorá nie je vyriešená, a je jedno, čo si o nej ľudsky myslíme, ide o to, ako je vážna pred Bohom. Ide podľa mňa o zjavenie Gibeonského kľúča z 2 Samuela 21:1-14, ako odpoveď na otázku “Prečo Bože sa toto opäť stalo?”, ktorý keď pred Božou tvárou na národnej úrovni Božím spôsobom vyriešime, tak Boh skrze naše pokánie, zmierenie a úctu uvoľní uzdravenie do vzťahov MEDZI lídrami v krajine a Božie dielo narastie.

→ ZRÁŽKA LÍDROV

Ako príčinu zrážky lídrov, ktorí nevedia svoj konflikt Božím spôsobom vyriešiť, som v sne videl nedodržiavanie povolenej rýchlosti. Z toho som vnímal Boží smútok. Verím, že ísť dvojnásobkom povolenej rýchlosti znamená slúžiť Bohu a žiť na výkon. Mať svoju identitu, pocit úžitku, hodnoty, priazne od Boha z toho, čo pre Neho alebo pre ľudí robím, z výkonu služby, zo svojich darov, projektov atď. Je to rýchlosť staršieho brata v dome Otca, rýchlosť siroty, ktorá nepozná bezpodmienečnú Otcovu lásku. SIROTA = OTROK = VÝKON. Nedokáže spomaliť natoľko, aby DALA PREDNOSŤ bratovi, úctu, zastaviť sa natoľko, aby spoznala srdce toho druhého prípadne videla skutočné hlboké potreby toho svojho. Nevie oddychovať, musí fičať, odfajknúť ďalšiu akciu. Projekty a služby sú dôležitejšie než vzájomné vzťahy. Robí PRE LÁSKU. Liekom na sirotské srdce je DUCH SYNOVSTVA. Keď budeme robiť len to, čo nám povedal Otec, že máme robiť, budeme mať možno o polovicu menej projektov a viac času spevniť naše vzťahy, na ktorých má Božie dielo stáť. ( Ev. Ján5:9 Syn nemôže nič robiť sám od seba, LEN TO, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn.“) Synova identita je v jeho vzťahu s nebeským Otcom. Zdrojom, z ktorého sa sýti jeho duša, je Otcova bezpodmienečná láska a prijatie. Vzťahy a rodina sú mu dôležitejšie, než akcie, pozície, tituly a funkcie. Robí Z LÁSKY.

→ DODRŽIAVANIE 50ky

V Písme vidíme často symboliku tohto čísla. Verím, že tu sa jedná o prepojenie na knihu Levitikus, 25 kapitola. 50 tu symbolizuje oslobodenie od bremien. Izrael mal každý 50 rok špeciálne trúbiť a ohlásiť 50, tzv. jubilejný rok a DEŇ ZMIERENIA. Počas jubilejného roka Boh prikázal Božiemu ľudu vyrovnať všetky dlžoby v prospech dlhujúcich a DEDIČSTVÁ BOLI NAVRÁTENÉ pôvodným právoplatným vlastníkom. Takisto tým, ktorí museli pracovať, makať ako OTROCI, aby splatili svoj DLH, bola navrátená SLOBODA, aby sa mohli vrátiť domov, k svojim rodinám a na svoju zem. Ísť 50-kou = žiť a slúžiť v SYNOVSTVE znamená kráčať v odpočinku milostivého roka, kde zdrojom všetkého zaopatrenia je Otec, robíme len to, čo nám hovorí On a nie sme otrokmi potrieb ľudí. Nepotrebujeme súperiť vo výkone, nezdravom porovnávaní sa a ambíciách, pretože UŽ kráčame v Ježišom zaplatenom DEDIČSTVE. Môžeme dať prednosť iným a mať ich za vyšších od seba, lebo nás viac neohrozujú, kráčame vo vzťahoch s odpustenými dlhmi, bratia nám nič nedlžia, aj keď niekto nám dlží omluvu, my odpúšťame dlh v PROSPECH toho, kto nám ju dlhuje, tým sme vôňou Kristovou pre celý národ.

→ ĎALŠIE VOZIDLÁ

Verím, že tie ďalšie vozidlá predstavovali rôzne služby v Božej rodine. Podľa povahy vozidla bolo vidno, že niekde slúži rodina, alebo jednotlivec, inde spoločenstvo napr. autobus. Ako je však typické, že v rodine dieťa opakuje po rodičoch, tak ako vidí u nich, tak to podvedome robí rovnako, tak aj ostatné služby nejako podvedome kopírovali služobný štýl tých traktorov. Verím, že ten sen je výzvou pre lídrov preto, že nie všetci v tých vozidlách by išli alebo chceli ísť tou rýchlosťou. Videl som takých mnohých. Ale neboli vpredu, ale sedeli uprostred tých dopravných prostriedkov. Avšak šoféri, tí čo riadili tie vozidlá, keď už mali v rukách volant, boli pod vplyvom tlaku, ktorý ich hnal prekračovať rýchlosť a porušovať predpis. Tí, čo riadia, sú vedúci a lídri. Potrebujeme dovoliť Pánovi preskúmať naše srdce, či sme vedení a vedieme, alebo či sme hnaní bičom pohoniča.

PS.: V Božej rodine na Slovensku je mnoho skutočných synov a dcér, ktorí sú Otcom poznaní, a nesú autoritu v duchovnom svete, ale kresťanský svet ich nepozná, lebo nie sú v prvej rade, pri kormidle ani mikrofóne. Ale sú blízko Božieho srdca a On ich veľmi pozorne počúva. Ako vedúci urobíme dobre, keď sa nebudeme kŕčovito držať svojich kormidiel, rozpoznáme ich, oceníme a budeme Bohu z nich budovať učeníkov. Budujme medzigeneračne, nech Božie dielo vytrvá aj po nás.

→ MNOŽSTVO ZRANENÝCH

V sne bolo zarážajúce, ako sa všetci stále snažia hýbať pri svojich zaseknutých vozidlách, a neuvedomovali si, ako sú hendikepovaní svojimi zraneniami. Ako fungujú len na časť svojho potenciálu, zlomeniny a rany im viac nedovolili. (v sne ma to zarážalo, pritom viem, že to robím v živote rovnako)

= Vidím z toho, že stále ešte veľmi potrebujeme vyučovať o uzdravení v tele Kristovom. Srdca, vzťahov, emócií atď. Sme tak naučení potlačiť a prehltnúť bolesť, že sa snažíme fungovať aj s ňou. Potrebujeme si pomáhať a učiť sa, ako so svojimi ranami a bolesťami prichádzať k Otcovi, vylievať pred Ním srdce, nechať si obviazať rany, nájsť útechu. Levitikus 21 - pri nariadeniach pre službu v chráme, kňazi nesmeli mať otvorené rany a slúžiť, kým neboli zahojení. Jazvy áno, ale otvorené rany nie. Otec je lekár ducha, tela aj duše. Ináč je naša efektivita veľmi obmedzená.

→ STATNÝ DUB A NÁRAZ

Ide o určitú neustále sa v národe opakujúcu duchovnú dynamiku, ktorá rozdrobuje Boží dom, aby neustále nanovo rozdeľovaný neobstál a bol slabý.

→ HĽADANIE NEMOCNICE

Záverečná scéna síce vyzerá osobná, ale myslím, že je aj symbolická. Otcove súcitné a milosrdné srdce hľadá tých, ktorí budú ochotní od Neho prijať pastierske pomazanie na obviazanie rán a uzdravenie zlomených sŕdc. Má pripravenú pomoc, uzdravenie. Vedel som, že nemocnica je neďaleko, a že sú tam lekári, sestry aj obväzy, ale vedel som, že ich treba ísť povolať, a priviesť k tým ľuďom, že tí ľudia si, neviem prečo, sami do nemocnice po to ošetrenie rán neprídu. Nie je to mainstreamová služba, išiel som fakt kanálmi, ale vedel som, že treba ísť proti prúdu, lebo je to dôležité pre Otca, aby sa obväzy k jeho synom a dcéram dostali. Zobudil som sa v nádeji, s vedomím poslania.

VÝKLAD V SKRATKE:

verím, že Boh odpovedal na všetky moje otázky:

1. ČO TY VIDÍŠ, AKO TO TY VIDÍŠ?

Verím, že Boh vidí srdce Slováka, ktoré žije z výkonu otroka, a túži mu dať synovstvo, srdce prijatého a milovaného syna či dcéry a dedičstvo.

2. PREČO SA TOTO STALO?

Verím, že je tu nejaký historicky nevyriešený konflikt apoštolov, bratov, hnutí alebo služieb, ktorý spôsobuje opakujúcu sa ranu rozdelenia v Božom dome.

3. ČO MÁM ROBIŤ?

Verím, že je potrebné priniesť do tejto dynamiky pokánie, zmierenie a úctu na národnej úrovni, a to špecificky na platforme lídrov a služobníkov v Božom dome. Verím, že je potrebné prinášať uzdravenie zranených vzťahov.

ZÁVER

Nejde iba o bolesť, ktorú sme si spôsobili navzájom. Potrebujeme vidieť, ako naše nevyriešené konflikty zranili Jeho srdce, zarmútili Jeho Ducha a hľadať to, čo poteší srdce nášho spoločného Otca, ktorého oslovujeme Otče NÁŠ.